Ako usporiadať kultúrny priestor v čase pandémie?

Performatívne priestory ako kultúrne centrá, divadlá, filharmónie a podobne, sú najviac zasiahnuté opatreniami z dôvodu zníženého sociálneho kontaktu spoločnosti. S týmito obmedzeniami prichádzajú prevádzkové problémy, ktoré čiastočne vyriešili online verzie podujatí. Toto riešenie, ktoré sa v úvode šírenia pandémie zdalo ako funkčné a inovatívne, však ochudobňuje divákov a diváčky o skutočný zážitok z vnímaného performatívneho umenia v plnom kontexte priestoru rovnako ako o sociálny rozmer kultúrneho zážitku. Z dlhodobého hľadiska je toto riešenie neudržateľné a je nutné hľadať a vytvárať nové prevádzkové scenáre, pre zvýšenie bezpečnosti týchto priestorov a prevádzkyschopnosti. Vychádzajúc z predpokladu vplyvu priestorového usporiadania prevádzok na spôsob a intenzitu šírenia koronavírusu navrhuje táto príručka súhrn opatrení, ktoré by zvýšili bezpečnú prevádzku kultúrneho priestoru v súlade s globálnymi reštrikciami.

Príručka je primárne určená pre aktérov a aktérky zabezpečujúce produkciu kultúrnych podujatí a s nimi spolupracujúcich dizajnérov, dizajnérky, architektov a architektky. Má byť inšpiráciou a podnetom pre zamyslenie sa nad ďalším vývojom priestorov, ktoré chceme naďalej spoločne zdieľať, či už z pohľadu obecenstva, tvorby priestorov alebo autorov a autoriek regulatív.

Faktory ovplyvňujúce bezpečný pobyt v interiéri

Všeobecne platné priestorové opatrenia, ktorým predchádzajú vedecké výskumy na globálnej úrovni, sú doplnené o vhodné riešenia z architektonického pohľadu pre zvýšenie bezpečného sociálneho kontaktu v kultúrnych priestoroch.

1. FYZICKÝ ODSTUP

Koľko sú v skutočnosti 2m?
Táto miera bola všeobecne určená tvorcami politík ako ideálna vzdialenosť pre fyzický odstup ľudí. Avšak nie každý si dokáže uvedomiť, aká je táto vzdialenosť v skutočnosti, napríklad počas toho ako netrpezlivo čaká v rade pred obchodom. Na základe proporcií ľudského tela a princípov zlatého rezu môžeme uvažovať, že rozpätie rozpažených rúk človeka (bez vrodených disproproporcií) sa rovná jeho výške.

2. HUSTOTA HĽADISKA

Štandard pri navrhovaní hľadiska je 0,5m2 priestoru na osobu. Takýto priestor je vymedzený pri státi v hľadisku, ako aj pri sedení na sklopných kreslách. Pri takejto hustote hľadiskového sedenia je takmer nemožné dosiahnuť ideálnu kvalitu vzduchu rovnako ako zamedziť prenosu vírusových ochorení. Aktuálne protipandemické regulácie uvažujú s bezpečnejšou 50% kapacitou hľadiska. Nový prístup ku maximálnej kapacite hľadiska je na mieste nielen z protiepidemického dôvodu, ale aj z pohľadu udržateľného a zdravého prostredia budov a zvýšenia komfortu.

Pri klasickom usporiadaní hľadiska je možné zvýšiť kapacitu párovým a skupinovým sedením pre ľudí zo spoločnej domácnosti.V ilustračnom rozmiestnení je minimálna fyzická vzdialenosť obecenstva rovná 1,6m. Pre optimálny balans medzi zdravím a ekonomikou je potrebné vytvoriť nové špekulatívne formy usporiadania hľadiska.

3. KVALITA VZDUCHU

Na kvalitu vzduchu v interiéri má vplyv hneď niekoľko faktorov. Dôležité je dbať hlavne na čistotu vzduchu, ktorý dýchame. Je známe, že mnoho respiračných ochorení sa prenáša vzduchom prostredníctvom aerosólových častíc – kvapôčiek. Pri návrhu prostredia budov je štandardizovaný potrebný prísun kyslíka dospelému človek v množstve 10L/s, pričom táto hodnota sa môže líšiť vzhľadom na jednotlivé normy na národných úrovniach. Okrem aktuálne diskutovanej kontaminácie vzduchu časticami vírusu, sa bežne stretávame s vysokou koncentráciou oxidu uhličitého CO2 a prchavými organickými zlúčeninami, tzv. VOC. Zdravotné problémy súvisiace s nezdravým prostredím budov sa nazývajú “Sick Building Syndrome” a súvisia prevažne s budovami určenými na prácu v kanceláriach.
Ako vieme ovplyvniť kvalitu vzduchu v miestnosti a znížiť riziko nákazy?
A: Prirodzeným vetraním
B: Núteným vetraním
C: Rastlinami

4. INTENZITA VERBÁLNEHO PREJAVU

V súčasnosti je už známy fakt, že intenzita ústnej komunikácie má vplyv na šírenie koronavírusu rovnako ako používanie tvárových masiek. Viacero vedcov a vedkýň v minulom roku skúmalo emisie aerosólov a kvapôčiek počas spevu v porovnaní s hovorením a dýchaním. Štandardný spev generuje významne viac aerosólových častíc ako bežné rozprávanie rovnako ako hlasný spev produkuje viac častíc oproti bežnému spevu. Všeobecne platí, že so zvyšujúcou hlasitosťou prejavu, sa zvyšuje množstvo vydychovaných častíc vírusu.

Prostredie kultúrnych priestorov zo zdravotného hľadiska ovplyvňujú aj ďalšie faktory, či už priamo súvisiace s usporiadaním priestoru alebo s formou prevádzky. Napríklad Ministerstvo kultúry, médií a športu Veľkej Británie vydalo v máji 2020 podrobnejšie regulatívy pre performatívne umenie. Jedná sa o poradenstvo pre ľudí pracujúcich v oblasti performatívneho umenia vrátane umeleckých organizácií, prevádzkovateľov a účastníkov, ktoré nie je na Slovensku takto jasne sformulované.

Celý obsah príručky

Ďalšie čítanie

Dobré príklady zo sveta

Tím a podpora

Katarína Onderková – autorka projektu, Zuzana Tabačková – garantka.

Projekt bol podporený v rámci domácich Rezidencií II. mestom Košice prostredníctvom Creative Industry Košice.

covid-prirucka_loga_1.jpg

Súvisiace projekty