Mestoláska Feministické mesto X Sexistické mesto

Table of Contents

O udalosti

13.05.2018 o 19:00, kino Úsmev

Hlavná hostka: Milota Sidorová (urbanistka)
Miestna hostka: Juliana Sokolová (poetka a filozofka)
Moderuje: Lýdia Grešáková (Spolka)

Ženy sa do verejného priestoru prakticky dostali až po druhej svetovej vojne. Dovtedy ženám patrila sféra domácností, mužom sféra verejného priestoru. Počas vojny sa situácia odchodom väčšiny mužov zmenila, ony samé museli zariaďovať obchody a vybavovanie pracovných záležitostí v meste. Svojou prítomnosťou boli „novým“ elementom vo verejnom priestore, v ktorom sa dovtedy nesmeli pohybovať osamote. Priestor, ktorý patril predovšetkým len mužom si postupne osvojovali.

Dnes už nie je žena, ktorá chodí po meste osamote alebo len v prítomnosti iných žien, žiadnym nepatričným a poburujúcim elementom. Reakciou na to, že ženy opustili „svoje miesto“ je však aj naďalej akási ritualizácia ich pobytu vonku. Rituálom je ochrana žien pred verejným priestorom – napríklad, že ju treba v noci vyprevadiť, aby sa jej nič nestalo. Rituálom je aj ochrana verejného priestoru pred ženami – napríklad sú ženy vonku s inými ženami, vzbudzujú pozornosť, môžu provokovať iných mužov než tých, s ktorými žijú. Síce sa dnes ženy mestom pohybujú osamote s rovnakou bezprostrednosťou ako muži, nie je to s rovnakou slobodou. Ženy pri svojom pohybe mestom každodenne prekonávajú obrovské množštvo prekážok a reštrikcií, ktoré často berú s takou samozrejmosťou, že sa o nich ani nerozprávajú so svojimi mužskými priateľmi, ktorým často tieto prekážky na um neprídu, pretože to pre nich nemá rovnakú váhu. Medzi nimi je napríklad aj výber cesty na základe osvetlenia, alebo denného času, mimo hlučných miest plných potenciálne opitých pokrikujúcich mužov, s prítomnosťou miesta na toaletu, a podobne.

Je nepopierateľné, že fokus architektúry je napriek historickému vývoju stále takmer exkluzívne zameraný na aktivity a potreby žien v domácnostiach než vo verejnom priestore. Ten je, čo sa týka užívania verejného priestoru ženami, neprebádanou sférou. Stále ju vo väčšine navrhujú muži-architekti a tým pádom často bez zohľadnenia rodových rozdielov v užívaní priestranstiev. Dôležitým prvkom v užívaní mesta ženami je však napríklad aj vnímanie bezpečia a pocit ohrozenia, alebo iný než automobilový spôsob dopravy z miesta na miesto.

Čo teda očakávajú od verejného priestoru ženy a ako s ním vieme pracovať aby viac odrážal ich potreby? Kým sexistické mesto reprezentuje maskulinitu svojou geometriou a proporciami, feministické mesto je také, ktoré je tvorené a plánované oboma pohlaviami a myslí pritom na spravodlivosť a ústretovosť voči všetkým užívateľom a užívateľkám.


Mestoláska Feministické mesto X Sexistické mesto na facebooku.

Hostky

Milota Sidorová
je urbanistka na voľnej nohe, ktorá ako konzultantka mestského plánovania pracuje s konceptom férového urbanizmu a pomáha vylaďovať verejné, súkromné a nevládne projekty najmä v strednej a východnej Európe.

Juliana Sokolová
je poetka a filozofka, prednáša na Fakulte umení TU. Vo svojom výskume sa okrem iného zaoberá vzťahom medzi koncepciami dobrého života, organizáciou fyzického priestoru a obytnou architektúrou.

Tím a podpora

Sériu prednášok Mestoláska pripravuje Spolka v spolupráci s Kinom Úsmev a za podpory Fond na podporu umenia.