Plagazin Mesto starostlivé X zraniteľné

Plagazin je dizajnový plagát a zin, ktorý skrz texty z pera košických esejistiek a esejistov prináša hlavné body prediskutované v rámci prednášok o živote v meste a mestskom plánovaní s názvom Mestoláska. Text z plagazinu sme sa rozhodli uverejniť na týchto stránkach v plnej verzii. Vo fyzickej kópii si môžete objednať dizajnový plagát s touto esejou na našom e-shope.

Je ráno, keď sa z diaľky blížim k budove v meste X.

Na prívetivom mieste prvého kontaktu mi zrozumiteľne vysvetlia postup, kam sa uberať, na koho sa so svojím problémom obrátiť.

Čas, ktorý medzitým uplynie, nie je roztratený do večnosti medzi haldami byrokracie.

Kompetencie, plánovanie a výkon samospráv, miest a mestských častí sú jasné. Zobrazuje to aj prehľadný farebný diagram pri recepcii, hneď vedľa peknej veľkej monstery v ťažkom kvetináči. So strategickými dokumentmi sa tu živo pracuje. Nastavujú sa podľa aktualizovaných dát, podľa našich potrieb. A sú hodnotené nami, užívateľmi.

Mám pocit, že tu, v meste X, sa už ani nikto nepozastavuje nad tým, že služby sú nastavené nízkoprahovo, kde nie je žiadne delenie na občanov prvej a druhej kategórie. Bola to dlhá cesta, ale zdá sa mi, že oveľa kratšia, než sa kedysi mnohí domnievali. Niektoré zmeny uvidíme až v ďalšej generácii, no už teraz sa málokedy stane, že by občania dlhodobo prepadávali cez sito sociálneho systému, že by sa ich komplikácie, zdravotný stav a sociálne vylúčenie dramaticky prehĺbili a že by si následne vyžadovali o to väčšie úsilie, prostriedky aj vôľu na sociálnu rehabilitáciu.

Dôraz sa kladie na prevenciu, napríklad aj strata bývania, už nie je len okrajovým tabu, ale nevyhnutnou súčasťou komplexných riešení. Zlepšilo sa finančné ohodnotenie zamestnancov. Štát zefektívnil štrukturálne rozdeľovanie zdrojov. Kapacity i spôsob fungovania domovov pre seniorov – aj po skúsenostiach z pandémie – sa zmenili k lepšiemu, možnosti domácej opatery a podporných služieb aj pre zdravotne znevýhodnených sa výrazne rozšírili a zreformovali.

Pristupujem k jednej z dotykových obrazoviek, aby som vyplnila hodnotenie spokojnosti. Hm, zaujímavé, prebleskne mi spomienka na žalúdočné vredy z opakovaných návštev úradu práce v mojej ranej mladosti, vtedy sa tam nikto nikoho na spokojnosť a adekvátnosť poskytovanej pomoci nepýtal.

Dokonca už neprekvapí myšlienka, že manažovanie bezdomovectva sa chýli ku koncu a že už ho pomaly nieto. Multidisciplinárne tímy dnes poskytujú služby v teréne – oboznamujú sa s prostredím a potrebami ľudí a na základe takto získaných poznatkov prispôsobujú sociálne politiky a služby tak, aby komplexne pokryli potreby človeka v bytovej núdzi od ulice, cez nocľahárne a útulky až po nájomné bývanie, vrátane integrácie zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Už je pomaly pravidlom, že sa stretnú zástupcovia štátu, samosprávy, mesta a firiem s poskytovateľmi služieb a predstaviteľmi neziskového sektora, vymieňajú si informácie a konštruktívne spolupracujú.

Bývanie ako riešenie. Podporné služby a udržanie ako súčasť.

„Veľká skupina ľudí v Košiciach je ohrozená stratou bývania a je odkázaná na pomoc iných, potrebujeme ukončovať bezdomovectvo. Ideme do projektu s princípmi Housing First. Je to pilotný projekt; naši partneri z neziskového sektora (Nadácia DEDO), s ktorými spolupracujeme hovoria, že riešenie musí začať bývaním. Je to zatiaľ v malom – zrekonštruovalo sa 10 bytov a vybrali sa prví klienti, ktorým budú prenajímané. Uvedomujeme si, že problém nie je len dostať sa k bývaniu, ale aj si ho udržať.“ (Richard Dlhý [RD])

Zraniteľnosť ľudí? Vnímajme aj ich silu.

„Hovorí sa o tých najzraniteľnejších, krehkých… ja práve vnímam aj obrovskú silu. Zoberme si ľudí v domovoch pre seniorov, ktorí ostali dlho bez kontaktu počas pandémie, alebo to, že niekto dokáže vyžiť zo 400 eur mesačne. To musí byť silný človek, aby to zvládol. A mesto mi príde zraniteľné, keď neriešime to, čo by sme mali, keď nie sme silný, strategický hráč.“ (Miriam Kanioková [MK])

„Plánovanie sociálnych služieb je sexi.“
„Strategické plánovanie má byť inherentnou súčasťou organizácií, previazané na rôznych úrovniach a následne realizované. Dáva mi zmysel logika strategických dokumentov - identifikujú sa a pomenujú potreby ľudí a určí sa cieľ – napríklad do roku 2030 žiadni ľudia na ulici, do roku 2030 bude XY pobytových služieb, ktoré budú hodnotené ľuďmi využívajúcimi tieto služby. Malo by sa hľadieť na uspokojenie potrieb, nie na zisk a finančné ciele. Takisto potrebujeme odvážnych, vzdelaných a dobre zaplatených kvalitných úradníkov a robustnú podporu na služby sociálne, aj tie na ne naviazané, vrátane tých v zdravotníctve.“ (MK)

Integrácia politík a komplexnosť.

„Máme za to, aby naše politiky boli naozaj integrované. Viacerí aktéri poskytujú služby – jedny sú dané zákonom, jedny z iniciatívy neverejného neziskového sektora a integrácia je žiaduca. Človek v zložitej situácii má niekoľko rôznych potrieb a potrebuje komplexnú službu, aby sa z nežiaducej situácie efektívne dostal. Nestačí, že jeden subjekt poskytne službu kvalitne, druhý to opomenie – následkom toho by sa mu kvalita života nezlepšila.“ (RD)

Was ist KPSS/ Pohovorme si o komunitnom pláne sociálnych služieb.

„Ide o základný nástroj na riešenie potrieb obyvateľov. Dialóg užívateľov sociálnych služieb, zadávateľov a poskytovateľov. Často sú vysokoprahovo nastavené a práve tí, ktorí ich potrebujú, tou sieťou prepadávajú. V Bratislave je 4–5 tisíc ľudí bez domova, cieľ v komunitnom pláne znížiť počet o 80% do 2030 dáva sociálnej politike zmysluplnosť a je aj signálom, že nám ide o kvalitu života ľudí. Navyše je dôležitý aj pre komunikáciu s verejnosťou, má emocionálny náboj.“ (MK)

Niekto musí, iný môže, ďalší nevie.
Manažérsky nezmysel.

„Druhou bariérou je neexistujúce metodické vedenie, zodpovednosti sú roztrieštené. Je potrebná integrácia a harmonizácia sociálnych politík a plánovania. Zosúladiť zber dát a vyhodnocovať ich spolu. Hlavné mesto totiž určitú vec musí, mestská časť môže, ale rámce nie sú jasné. Dochádza aj k nerešpektovaniu niektorých cieľových skupín – napríklad cudzinci nie sú cieľovou skupinou sociálnych služieb.“ (MK)

Starostlivosť o ohrozené skupiny sa týka všetkých obyvateľov.

„Nikto sa tomu nevie vyhnúť – staroba, chudoba, choroba. Sociálna práca a ošetrovateľstvo sú neuveriteľne náročné profesie, fyzicky i psychicky, a patria k najhoršie plateným. To je, bohužiaľ, vizitka, ako si tento systém váži tieto pozície. Potrebujeme, aby boli oceňovaní aj finančne – a dostali uznanie, nie karafiáty.“ (MK)

Vyhľadávať a chrániť.

„Ďalšia dôležitá úloha obce je aj vyhľadávať ľudí v teréne, ktorí by sociálne služby potenciálne potrebovali – v Bratislave sú to terénne tímy chodiace za ľuďmi bez domova alebo mladými dospelými. Mapujú situáciu, odkazujú ďalej. Rola obce je aj pri chránení záujmov najzraniteľnejších skupín ľudí – v prípade osoby s obmedzenou spôsobilosťou bez blízkej osoby nastupuje obec, čo je jej kľúčová kompetencia.“ (MK)

Karanténne mestečko aj intervenčné tímy. Čo sa v kríze darí.

„Chcem vyzdvihnúť prácu mojich kolegov, čo sa týka krízových riešení. Vznik karanténneho mestečka, ktoré je inšpiráciou pre iné mestá a dostalo európsku cenu pre inovačné politiky. Vytváranie intervenčných tímov, ktoré môžu byť prítomné v zariadeniach, kde nákaza vypukne, alebo zriadenie telefonickej linky i postupu, ako identifikovať ľudí s nákazou a dopraviť ich na určené miesto. Od rána do večera každý deň tvoria riešenia, neuveriteľná práca.“ (MK)

Prečo sú sociálne služby dôležité a aká je rola obce a mesta? Poradenstvo.

„Každá obec má poskytovať základné a adekvátne sociálne poradenstvo. To znamená, že by ste mali ísť na front office a tam má byť fungujúci článok, ktorý vám povie, kde a ako ísť. Takýto super front office v Bratislave funguje, je prepojený so sociálnym oddelením.“ (MK)

Napodiv sme nemuseli byť Nový Zéland ani Fínsko, aby sa niektoré veci podarilo zmeniť. Pilotné projekty sa nevytvárajú len ako izolované ostrovy príkladov dobrej praxe, ale po odskúšaní a dokázaní efektivity sa reflektujú a zavádzajú systémovo. Zohľadňuje sa ľudskoprávne hľadisko. Mestá a obce pravidelne, partnersky a transparentne komunikujú so svojimi občanmi a zaujíma ich spätná väzba. A ľudia sú videní ako ľudia. S približnými kontúrami tohto pocitu neskôr v to ráno odchádzam z miesta, ktoré sa stará, ktorému záleží (I have a dream).

A ešte tu majú aj dobrú kávu…

Autorkou eseje tohto plagazinu je Gréta Čandová. Je novinárkou na voľnej nohe. Po pestrom niekoľkoročnom pôsobení v rozličných krajinách a rôznorodých prácach sa vrátila do rodných Košíc. Pozrite si jej stránku.

Plagazin Mesto starostlivé X zraniteľné bol vydaný v náväznosti na rovnomennú prednášku Mestoláska Mesto starostlivé X zraniteľné, ktorá sa konala 16. 12. 2020.

Sériu prednášok Mestoláska pripravuje Spolka v spolupráci s Kinom Úsmev a za podpory Fond na podporu umenia.

Ďalšie informácie o nadchádzajúcich aj minulých prednáškach sa dočítate na podstránke Mestolásky alebo na facebooku a instagrame.

V rámci Mestolásky vyšli nasledujúce vydania Plagazinov:

– Mesto X Stromy (esej Tomáša Fila)
– Mesto X Včely X Hmyz (esej Kláry Hrenykóovej)
– Mesto X Umenie (esej Zuzany Kupcovej)
– Mesto X Mobilita (esej Martina Dubéciho)
– Starostlivé mestá X Never Never School (esej Gréty Čandovej)
– Mesto X Domov (esej Juliany Sokolovej)
– Mesto X Divočina (esej Tomáša Straky)
– Mesto X Starostlivosť X Zraniteľnosť (esej Gréty Čandovej)
– Ideál X Kompromis (esej Gréty Čandovej)
– Mesto X Planéta (esej Zuzany Révészovej)

Plagaziny pripravuje Spolka. Vychádzajú prostredníctvom samofinancovania, preto ak chcete podporiť našu činnosť, potešíme sa dobrovoľnému príspevku. Plagaziny si vo fyzickej podobe môžete objednať na našom e-shope, prípadne nás kontaktujte a dohodneme osobné vyzdvihnutie v niektorej z našich kancelárií (KE, BA).

Za grafické spracovanie plagazinov vďačíme košickému štúdiu Midfield. Za jazykové korektúry vďačíme Lukášovi Lengyelovi. Editovala Lýdia Grešáková.