Plagazin Mesto X Stromy

Plagazin je dizajnový plagát a zin, ktorý skrz texty z pera košických esejistiek a esejistov prináša hlavné body prediskutované v rámci prednášok o živote v meste a mestskom plánovaní s názvom Mestoláska. Text z plagazinu sme sa rozhodli uverejniť na týchto stránkach v plnej verzii. Vo fyzickej kópii si môžete objednať dizajnový plagát s touto esejou na našom e-shope.

Kúpte si tlačený plagazin v našom e-shope.

Esej


Vnímať stromy

Keď sa postavíte na chodník pred kino Úsmev, rozhliadnete sa do strán a navnímate prostredie pred sebou, obsiahnete tému tejto Mestolásky. Na jednej strane sa vám otvorí zhluk stromov, pod ktorými sa odohráva celá pobytová funkcia plochy nesúcej ambiciózne pomenovanie Kasárenské námestie. Na strane druhej, o poznanie rozsiahlejšej, to bude ako inak parkovisko. Na parkovisku sú tiež stromy, no dotvárajú predpolie modernistickej budovy patriacej železniciam. Ak ste sa v minulosti stretli s architektonickými výkresmi či modelmi, možno vám už vaša predstavivosť premietla štúdiu alebo vizualizáciu, ktorej táto stavba predchádzala. Stromy sú v nej ako kruhová skica, kompozične dotvárajúce parkovisko pred novým objektom. Ono, veď to vlastne poznáme.

Ak sa ale pohľadom vrátite k zhluku stromov, pod ktorými sú roztrúsení zväčša spokojní ľudia, uvidíte úzky asfaltový chodník vedúci popod stromy až k modrým dverám. Nasleduje schodisko, plagaziny a vstup do veľkej sály. No a v tej sále sa dozviete čosi o našom vzťahu či všímavosti k stromom. Vzali sme to rýchlikom a tak som cestou opomenul bar, kde si možno kúpite jablčný alebo hruškový cider a možno vám popri tom všetkom napadne, že prečo by tie jablká alebo hrušky nemohli rásť aj v meste. Možno. No celkom určite uvidíte v sále pódium a na ňom dve hostky. Kristina Roman je zo Spolky a načrtne vám výsledky workshopu Kresliť stromy, ktorý sa odohral v Bratislave na Kamennom námestí. Kateřina Vídenová ukáže v knihe O stromech v ulicích 18 pohľadov, ktoré odkrývajú rôzne kontexty stromov v urbanizovanom prostredí. Možno sa vám pri ich počúvaní tiež zdá, ako keby sme sa práve vo vzťahu mesto x strom dostali do patovej situácie. Do stretu protichodných predstáv, túžob či preferencii ktoré ale tvrdo a pravdivo skúša doliehajúca klimatická zmena.

Redefinovanie nášho vzťahu k stromom

Trúfnem si trochu zašpekulovať. Vo všeobecnosti máme stromy radi. Pravdepodobne aj vieme, že ich potrebujeme a pod vplyvom klimatických zmien – napríklad spotených tiel po 10 minútach na rozpálenej ulici – vnímame túto potrebu intenzívnejšie. V niektorých mestách dokonca priznávame, že pre nás stromy vykonávajú ekosystémové služby. Čo to znamená? Príkladom je tieň a ochladzovanie priestoru. Strom, na rozdiel od plachty či slnečníka, slnečné radiačné žiarenie neodrazí niekam ďalej do priestoru ale pohltí ho. Ako? Energiu vo forme tepla spotrebuje na odpar vody a fotosyntézu. Vo výsledku je teda priestor ochladený stromom príjemnejší na pobyt ako priestor, ktorý je zatienený plachtou.

Na strane druhej, stromy stále vnímame ako niečo druhotné, hoci príjemné, estetické a z princípu potrebné. No máme problém ich pomenovať ako jasnú súčasť mestskej infraštruktúry, aj keď ňou celkom zreteľne sú. Nechce sa nám prekopávať zaužívané ani keď je príležitosť. Napríklad zrušiť pár stojísk pre automobily a dať stromom dostatočný priestor. Pritom tak ako trápime stromy, trápime aj sami seba na miestach kde nie sú, ubúdajú alebo sa im nedarí. Priestor a starostlivosť si zaslúžime rovnako. Možno, náš súčasný prístup k stromom, či už v priestore mesta alebo pri ich zobrazovaní, súvisí s tým, že sme ich nikdy nepotrebovali pre pobyt meste tak intenzívne ako dnes. Možno sme si na náš vzájomný nemateriálny vzťah ešte nezvykli.

Predsa len, nie je to tak dávno. Stromy sme si do miest vo väčšom rozsahu doniesli práve v spojení s pobytovou funkciou, ktorú naše mestá vo verejnom priestore poznajú len od začiatku 19. storočia. Dovtedy boli dreviny v urbanizovanom prostredí výsadou uzatvorených záhrad. Mimo tieto záhrady a ovocné sady boli stromy vnímané výlučne ako stavebný a vykurovací materiál. Ich prvá funkcia v našich mestách bola teda práve okrasná. Aleje vysokých topoľov spríjemňovali novo vznikajúce korzá rozrastajúcich sa miest. V 20. storočí široké aleje ustupovali rastúcej cestnej infraštruktúre, veľkorysým predpoliam či monumentálnym námestiam. Tvorili tiež vkusné kompozície zelene na sídliskách.

V úvode ručne vyrobeného časopisu – zinu Kresliť stromy jedna z účastníčok workshopu píše: „V architektúre sú stromy zobrazované často ako neurčité zelené body. Univerzálne, no skrášľujúce prvky spríjemňujúce vizuál.“ Medzi bodmi, ktoré by zobrazovanie stromov malo obsiahnuť spomína ich historickú skúsenosť. Myslím si, že je to krásna paralela. Napriek tomu, že sa k nim historicky správame prinajlepšom ako k okrasnému prvku, stromy sú živou rastlinou, ktorej historická skúsenosť neznamená len nemé svedectvo. Stromy sa vyvíjajú celé desaťročia, dokonca pohlavne dozrievajú a reagujú na zmeny vo svojom bezprostrednom okolí. Rast sa netýka len veľkosti ich koruny či mohutnosti kmeňa. Rovnaký proces prebieha pod povrchom. Rastie aj ich koreňový systém ktorým sú v ideálnom prípade navzájom symbioticky poprepájané. Stromy pomocou tekutín, ktoré vylučujú, či vďaka hubám v koreňovom systéme spolu komunikujú. Preto je tak dôležité, aby mali k dispozícii primeraný a prepojený prekoreňovací priestor, ktorý zachytáva dažďovú vodu a umožňuje koreňom dýchať. Všetci vieme, ako sa na nás podpisujú zdravé korene.

Na vytvorenie vhodných podmienok pre stromy existujú manuály, ktoré sú síce veľmi prínosné, ale neriešia problém s priestorom a starostlivosťou komplexne. V mestskom prostredí je totiž kvalitné prostredie pre život stromov otázkou zosúladenia mnohých často veľmi odlišných profesii a záujmov. Predstavme si situáciu, že chceme spríjemniť pobyt ľudí na prehriatom námestí v historickom centre mesta. Necháme si pripraviť kvalitný projekt, ktorého súčasťou je mimo iného aj výsadba nových stromov, ktoré poskytujú ľuďom tieň.

S našim zámerom môže mať problém napríklad pamiatkový úrad. Ich záujmom je dbať na historické fakty a na našom námestí stromy nikdy v navrhovanom rozsahu nerástli. Strom vo verejnom priestore teda nie je len otázkou pre architektúru, urbanizmus, arboristiku, či dendrolģiu. Na spoločnom postupe sa musia dohodnúť aj profesie dopravného inžinierstva či spoločnosti zodpovedné za podzemnú infraštruktúru. No a v neposlednom rade pamiatková ochrana, ktorá sa môže odvolať na stav zo začiatku 19. storočia. Nevyhnutnou súčasťou adaptačných opatrení na zmenu klímy (nielen) v mestách je preto efektívna koordinácia aktériek a aktérov, ktorí sa podieľajú na plánovaní a starostlivosti o prostredie v ktorom spolu žijeme.

Rešpektujúci a vnímavý prístup

Stromy nie sú len upokojujúcou kulisou na pozadí našej každodennosti. Aj keď štylisticky zvládnutou a niekoľko krát skopírovanou kresbičkou či zhluk konárikov zapichnutých vo vhodnej kompozícii do styroduru – extrudovaného polystyrénu – obľúbeného materiálu na výrobu architektonických modelov. Bez rešpektujúceho a láskyplného pristupu k stromom či drobným vodným tokom odkloneným v kanáloch nedokážeme zmierniť dopady nielen globálnych zmien, ale ani lokálnych prehriatych ulíc, námestí a domov. Stromy sú základom našej budúcnosti v mestách, pretože určujú kvalitu či znesiteľnosť pobytu vo verejnom priestore nás všetkých. Majú svoje cykly, potreby. Rastú, dospievajú, plodia, starnú a v neposlednom rade sú rôznorodé. Rovnako ako my, aj oni sa vyvíjajú individuálne v závislosti od svojho prostredia. Stromy sú pôsobivé organizmy a súčasť nášho života. Pripusťme si to.

O autorovi

Autorom eseje tohto plagazinu je Tomáš Filo. Je interdisciplinárny dizajnér a urbánny múzer, ktorý sa v súčasnosti venuje vizualizovaniu a storytellingu mestských dát.

O Mestoláske

Plagazin Mesto X Stromy bol vydaný v náväznosti na rovnomennú prednášku Mestoláska Mesto X Stromy, ktorá sa konala 31. 10. 2022.

Sériu prednášok Mestoláska pripravuje Spolka v spolupráci s Kinom Úsmev a za podpory Fond na podporu umenia.

Ďalšie informácie o nadchádzajúcich aj minulých prednáškach sa dočítate na podstránke Mestolásky alebo na facebooku a instagrame.

Čítaj ďalšie Plagaziny

V rámci Mestolásky vyšli nasledujúce vydania Plagazinov:

– Mesto X Stromy (esej Tomáša Fila)
Mesto X Včely X Hmyz (esej Kláry Hrenykóovej)
Mesto X Umenie (esej Zuzany Kupcovej)
Mesto X Mobilita (esej Martina Dubéciho)
Starostlivé mestá X Never Never School (esej Gréty Čandovej)
Mesto X Domov (esej Juliany Sokolovej)
Mesto X Divočina (esej Tomáša Straky)
Mesto X Starostlivosť X Zraniteľnosť (esej Gréty Čandovej)
Ideál X Kompromis (esej Gréty Čandovej)
Mesto X Planéta (esej Zuzany Révészovej)

Tím a podpora

Plagaziny pripravuje Spolka. Vychádzajú prostredníctvom samofinancovania, preto ak chcete podporiť našu činnosť, potešíme sa dobrovoľnému príspevku. Plagaziny si vo fyzickej podobe môžete objednať na našom e-shope, prípadne nás kontaktujte a dohodneme osobné vyzdvihnutie v niektorej z našich kancelárií (KE, BA).

Za grafické spracovanie plagazinov vďačíme košickému štúdiu Midfield. Za jazykové korektúry vďačíme Lukášovi Lengyelovi. Editovala Lýdia Grešáková. Plagaziny vznikli s finančnou podporou Fion, oz a vás, našich čitateľov a čitateliek. Ďakujeme.