Plagazin Mesto X Včely X Hmyz

Plagazin je dizajnový plagát a zin, ktorý skrz texty z pera košických esejistiek a esejistov prináša hlavné body prediskutované v rámci prednášok o živote v meste a mestskom plánovaní s názvom Mestoláska. Text z plagazinu sme sa rozhodli uverejniť na týchto stránkach v plnej verzii. Vo fyzickej kópii si môžete objednať dizajnový plagát s touto esejou na našom e-shope.

Kúpte si tlačený plagazin v našom e-shope.

Esej


Všetko so všetkým súvisí

„Naprostým základem k tomu, aby se naše nenásilí stalo mocné a silné je víra v základní jednotu všeho živého.“ Takto na Gándhího vo svojej knihe Myslet jako hora odkazuje nórsky filozof a zakladateľ hlbokej ekológie Arne Naess.

Pred pár rokmi svet obletela správa o tom, že ak na Zemi vyhynú včely, vyhynie aj človek. Zdalo sa, že to bol moment, keď si ľudská civilizácia uvedomila svoju previazanosť s prírodou a živými organizmami. Je pomerne bežné, že k podobnému precitnutiu dochádza v momente ohrozenia. Otázka však znie, či potrebujeme prírodu a živé organizmy chrániť preto, aby sme chránili seba, alebo či sa môžeme a vieme vzťahovať aj k cieľom presahujúcim naše vlastné pohodlie a kvalitu života. Pojmy ako ekologickosť či udržateľnosť sa stali súčasťou našich slovníkov. Boli by ich súčasťou aj v prípade, ak by sme si boli istí, že klimatickú katastrofu nemožno zvrátiť? Že do 100 rokov naozaj ľudstvo vyhynie? Sme schopní usilovať sa o udržateľnosť, nerast (degrowth), aplikáciu zelených tém aj vtedy, ak z nich nebudeme mať žiaden osobný osoh? Vieme hľadať dôvody, prečo to má napriek tomu zmysel?

Antropocentrické nahliadanie na svet znamená pozerať sa na svet cez prizmu človeka ako najhodnotnejšieho a najvyspelejšieho druhu. Svoje počiatky má v takmer štyri storočia starej racionalistickej karteziánskej filozofii. Dnes tomu nie je inak – zušľachťovanie človeka skrz vedecko-technický pokrok je dominantným naratívom a hlavným prúdom vo veľkej časti západného sveta. Alternatívny pohľad ponúka silnejúci prúd vychádzajúci z princípov hlbokej ekológie. Tie naznačujú, že ak máme skutočný záujem premýšľať ekologicky, musíme z piedestálu hodnôt zosadiť človeka a uznať našu jednotu a rovnocennosť so všetkým živým. Nejde pritom iba o aktivistov a aktivistky, ľudí žijúcich v prírodných komunitách či ekológov. Čoraz častejšie zaznievajú podobné hlasy aj z radov ľudí pôsobiacich vo vedeckých kruhoch, vo filozofii a v politike. V knihe Hlboká ekológia Heidegger píše: „Medzi človekom a medzi ľudskou ríšou neexistuje v skutočnosti žiadne rozdvojenie. Hlboké ekologické vedomie nám chýba do tej miery, do akej cítime hranice medzi sebou a ostatnými.“

Všetko je so všetkým previazané, všetko so všetkým súvisí.

Priniesť divoké do mestského

Dávid Turčáni, environmentalista a včelár, jeden zo zakladateľov projektu Včelí kRaj, píše o ekologickom a udržateľnom včelárstve ako o cieli projektu. Zakladatelia projektu sú si vedomí toho, že environmentálne témy ľudí zaujímajú až vtedy, keď nemusia riešiť svoje ekonomické zabezpečenie. Preto pracujú s miestnymi, vytvárajú podmienky pre uplatnenie nezamestnaných a organizujú včelárske dielne.

Okrem toho vytvoril Včelí kRaj mestskú včelnicu v Lučenci. Urbánne včelárstvo je modernou témou vo všetkých svetových metropolách a neobchádza ani slovenské mestá. Prečo chovať včely v mestách? Ukazuje sa, že urbánne včelárstvo prináša obojstranné výhody tak pre človeka, ako aj pre včely. Včely sú v prostredí miest lepšie chránené pred predátormi a ich med býva často kvalitnejší. Jednak preto, že je mesto zónou bez pesticídov, a jednak preto, že mesto včelám prináša novú pastvu a nové chute medu. V územných plánoch veľkých miest sú mestské včelnice naviac prostriedkom dotyku človeka s prírodou. Je to vnášanie divokého do priestoru mesta.

Mestské včelárstvo však naráža aj na svoje limity. Dávid Turčáni hovorí predovšetkým o riziku prevčelenia. Ide o jav, keď umelo prinesené včely vytláčajú z miest prirodzené opeľovače. Včely z mestských včelníc sa často stávajú konkurenciou samotárskych včiel a čmeliakov alebo iných opeľovačov. Preto nie je nutne dôležité zakladať včelnice v mestách. Skôr môžeme usilovať o vytváranie podmienok pre prirodzené opeľovače. Ako tieto podmienky vytvoriť? Hlboká ekológia hovorí o prístupe ničnerobenia – niektoré procesy stačí nechať na prírodu. Poskytnúť jej priestor, menej zasahovať, menej regulovať. Ak sa nám zdá, že v mestách pribúda včiel aj na zastavaných priestranstvách, neznamená to, že včiel je veľa, ale že zelene ubúda, hovorí Dávid Turčáni. Okrem rozširovania zelených plôch je jednou z najjednoduchších možností, ktorá sa ukazuje ako nevyhnutná, najmä v ostatných suchých letách, potreba menej kosiť a zachovávať prirodzené lúčne spoločenstvá aj v mestách. Preto mestské včelnice vznikajú predovšetkým na miestach, kde je veľa prirodzenej zelene – v botanických záhradách, na cintorínoch či v komunitných záhradách na sídliskách.

Botanik a vedec Robert Gregorek, pôsobiaci v Botanickej záhrade UPJŠ v Košiciach, tvrdí, že „včela je zrkadlom toho, ako to s krajinou vyzerá“. Dodáva, že najakútnejšími rizikami pre včely v mestách sú dnes prach a sucho. Pre úspešné udržanie včely v meste je potrebné zabezpečiť predovšetkým druhovú a odrodovú pestrosť vegetácie počas celého roka. Okrem vplyvov, ktoré človek nedokáže ihneď a priamo ovplyvniť, akým je napríklad nedostatok zrážok, existujú aj faktory, ktoré ovplyvniť môžeme. Jednou z možností je neskracovanie trávnatých porastov na miestach, kde chceme a potrebujeme udržať vodu a vlahu. Pokosený trávnik je plochou, ktorá nedokáže uskladniť žiadnu vlahu a okrem toho stráca druhovú pestrosť. Mestá potrebujú prirodzené trávnaté plochy s diverzifikovaným zastúpením vegetácie a schopnosťou ukladať vodu v pôde. Včelám musí mesto okrem toho zabezpečiť neobmedzený prístup k vodným zdrojom. Robert Gregorek hovorí, že ak včela v lete nemá v rádiuse jedného kilometra zdroj vody či vlahy, ďalej nezaletí, pretože vie, že vysoké teploty jej nedovolia vrátiť sa. Preto optimálne a možno dokonca jediné riešenie je návrat vody do krajiny a do miest.

Starať sa ako chrániť, chrániť ako ponechať slobodu

Včela je produktom ľudskej kultúry. Je to hospodárske zviera. Príroda ju nepotrebuje, človek áno. Čo potrebujeme, o to sa staráme. Rovnako však potrebuje aj včela človeka. V divokej prírode by včela medonosná neprežila. Medzi človekom a včelou vznikol pri kultivácii krajiny symbiotický vzťah, na ktorom sa môžeme učiť starostlivosti. Heidegger v Hlbokej ekológii tvrdí že: „Bývať neznamená len zotrvávať na istom mieste, ale predovšetkým spoluvytvárať a starať sa o ten priestor, kde sa všetko stáva sebou a prekvitá. Znamená tiež chrániť v tom najstaršom význame – ponechať všetkému slobodu, aby sa stávalo sebou, tým, čím skutočne je. Ten, kto býva, stará sa o to, aby všetko jestvovalo a napĺňalo svoje určenie.“

V úvode som si položila otázku, prečo potrebujeme chrániť prírodu a živé organizmy. Sme schopní vzťahovať sa k cieľom a záujmom vyšším ako je naše vlastné prežitie, pohodlie a kvalita života? Verím, že pre kvalitnú a efektívnu ochranu prírody a krajiny je a bude nevyhnutné prekročiť hranice našich osobných záujmov. Ekonomické činitele, priamo a neodňateľne prepojené s kvalitou života človeka, nám totiž nedovolia vzdať sa pohodlia, na ktoré sme zvyknutí. Myslím si, že práve preto nám môže pomôcť prístup hlbokej ekológie, ktorý priznáva rovnocennosť a jednotu všetkým živým organizmom.

V divokej i kultúrnej krajine potrebujeme znovu objaviť prirodzené procesy prírody a ponechať im slobodu. Občas priznať, že s niektorými oblasťami si príroda poradí lepšie ako človek. Že zásahy do krajiny nevedú vždy nutne iba k skultúrňovaniu, niekedy práve naopak vedú k narušeniu prirodzených vzťahov v štruktúre živých organizmov.

Starostlivé mesto vnímam ako mesto, ktoré dbá o potreby svojich obyvateľov. Všetkých – ľudí, zvieratá, rastliny, hmyz. Nie preto, že je to pre mesto prospešné, ale preto, aby sa všetko stávalo sebou a prekvitalo. Aby všetko jestvovalo a napĺňalo svoje určenie.

O autorke

Autorkou eseje tohto plagazinu je Klára Hrenykóová. V Košiciach študuje literatúru a históriu. Má rada krajinu, chôdzu a putovanie, o ktorých číta a píše.

O Mestoláske

Plagazin Mesto X Včely X Hmyz bol vydaný v náväznosti na rovnomennú prednášku Mestoláska Mesto X Včely X Hmyz, ktorá sa konala 15. 11. 2022.

Sériu prednášok Mestoláska pripravuje Spolka v spolupráci s Kinom Úsmev a za podpory Fond na podporu umenia.

Ďalšie informácie o nadchádzajúcich aj minulých prednáškach sa dočítate na podstránke Mestolásky alebo na facebooku a instagrame.

Čítaj ďalšie Plagaziny

V rámci Mestolásky vyšli nasledujúce vydania Plagazinov:

Mesto X Stromy (esej Tomáša Fila)
– Mesto X Včely X Hmyz (esej Kláry Hrenykóovej)
Mesto X Umenie (esej Zuzany Kupcovej)
Mesto X Mobilita (esej Martina Dubéciho)
Starostlivé mestá X Never Never School (esej Gréty Čandovej)
Mesto X Domov (esej Juliany Sokolovej)
Mesto X Divočina (esej Tomáša Straky)
Mesto X Starostlivosť X Zraniteľnosť (esej Gréty Čandovej)
Ideál X Kompromis (esej Gréty Čandovej)
Mesto X Planéta (esej Zuzany Révészovej)

Tím a podpora

Plagaziny pripravuje Spolka. Vychádzajú prostredníctvom samofinancovania, preto ak chcete podporiť našu činnosť, potešíme sa dobrovoľnému príspevku. Plagaziny si vo fyzickej podobe môžete objednať na našom e-shope, prípadne nás kontaktujte a dohodneme osobné vyzdvihnutie v niektorej z našich kancelárií (KE, BA).

Za grafické spracovanie plagazinov vďačíme košickému štúdiu Midfield. Za jazykové korektúry vďačíme Lukášovi Lengyelovi. Editovala Lýdia Grešáková. Plagaziny vznikli s finančnou podporou Fion, oz a vás, našich čitateľov a čitateliek. Ďakujeme.