Spaces of Collectivity

25.9. – 9.11.2019 vo VI PER Gallery

Výstava Spaces of Collectivity je diskusiou a uvažovaním nad kolektívom a kolektívnymi priestormi, ktoré sa otvárajú v súvislosti so spoločenskými zmenami v súčasnom prelínaní kreatívnej práce, aktivizmu a inovatívneho biznisu.

Otázky o kolektivite prinášajú mizanscénu divadelného predstavenia, v ktorom je jazykom priestor a orientácia v ňom. Výstava poukazuje na fakt, že v kolektívnom usporiadaní je úloha priestoru súčasťou komunikácie a od priestoru často závisí, ako daný kolektív bude fungovať. Výstava sa pohybuje v troch rovinách otázok, zobrazených priestorovo. Prvú rovinu čítania a otváraciu diskusiu nastoľuje objekt centrálneho stola, ktorého ústredná otázka znie:

Akú úlohu hrá fyzický priestor v kolektíve? Symbolický objekt okrúhleho stola je pozvaním na diskusiu a komunikáciu. Vytvára stôl priestor na komunikáciu alebo je priestor vytváraný kolektivitou? S nástrojmi a prostriedkami, ktoré architekti majú, sa snažia o materializáciu týchto vzťahov do multifunkčných objektov, ktoré umožnia tisíc spôsobov komunikácie. Pokiaľ chápeme priestor ako jazyk, stávajú sa tieto fyzické objekty – artefakty, ktoré v komunikácii používame – nástrojmi na precíznejšie či efektívnejšie vybudovanie spoločného priestoru.

Existujú kolektívy bez účelu? Druhá rovina čítania výstavy spočíva v otázke týkajúcej sa troch foriem účelovosti. V prvom rade commons, teda kolektívneho zdieľania statkov.. Kolektív vzniká kvôli účelu spravovania týchto statkov. V druhom rade je účelovosť predstavená v súvislosti s urýchľovacími praktikami kolektívnej existencie najmä kvôli pohodlnosti a inštrumentalizácii pre ekonomické zjednodušenie dosiahnutia cieľov. A napokon, aj kolektív sám môže byť účelom, vo výstave ho diskutujeme najmä prostredníctvom utópií a nových politických imaginácií, ktorých udržateľnosť je diskutabilná kvôli „mäkkosti“ väzieb medzi členmi.

Aké priestory tvoria kolektívy? Čo považujeme za hodnotné a čo za lacné? Kedy je paletová lavička vítaným symbolom kolektívnej snahy a kedy reprezentuje zlyhanie? DIY estetika bola dlhoročnou súčasťou každodennosti obyvateľov v normalizovaných obydliach, a tak sa ešte stále túžba po krásnom spája s novotou, ušľachtilým materiálom či iným typom novosti. V tomto rozmere sa dajú klásť otázky aj na funkčnosť digitálneho priestoru pre kolektívy a možnosť opustenia fyzických zdieľaných zdrojov pre spoločné zdieľanie tých digitálnych. Inštalácia rozbieha do diskusie ďalšie témy s cieľom znejasniť hranice pojmov, ktoré prepoužívaním nabrali jasné kontúry. Pomocou spochybnení utvára znalosť o tom, čo pre nás znamenajú kolektívne priestory, v ktorých mnoho z nás dennodenne pracuje. Priznané objavovanie, ktoré je súčasťou práce, tvorby, dizajnu, komunikácie a experimentovania, nemá jasné hranice.

Sprievodné prednášky a workshopy

2.10. Tatjana Schneider: Spatial Agency and Architecture as a Collective Form

Dnes, kdy se kolektivita a pojem společné práce staly kouzelnou formulí, umožňující obrátit naruby to, jak je tvořen prostor, a spolu s tím i celá desetiletí neoliberálního vykořisťování, je asi na místě znovu zvážit potenciál takových konceptů i jejich uvádění do praxe. Tato krátká přednáška s následnou diskusí se proto zaměří na taková konání, která berou v úvahu mnohost mezilidských i mimolidských vztahů. Bude řešit, proč by kolektivita mohla být konceptem hodným zkoumání, proč by se za ni i o její podobu mělo bojovat a proč by mohla být užitečným nástrojem – spolu se zdravou porcí pesimismu – pro opětovné načrtnutí a vytvoření skutečně osvobozující budoucnosti.

Udalosť na facebooku

19.10. Spolka: Kolektívne mapy miesta (workshop)

Čo to znamená konať kolektívne, keď každý z nás prináša so sebou vlastné perspektívy, hodnoty, domnienky a taktiež vlastný jazyk? Ako sa vytvára celok z mnohých rôznorodých častí? A aké kompromisy si vyžaduje cesta ku kolektivite? Odpovede na tieto otázky budeme hľadať spolu s vami, prostredníctvom kolektívneho mapovania verejných priestorov. Cieľ workshopu je teda dvojaký: spoločne sa reflektovať nad kolektívnym potenciálom priestorov a tiež nad mechanizmami, ktoré vedia tieto potenciály aktivovať.

Udalosť na facebooku

25.10. Giacomo Pala & Jörg Stanzel: Déjà Vu Futures Prague’s / Speculative Past (workshop)

Během workshopu se budeme zabývat budovou Invalidovny, barokní stavbou, která v minulosti sloužila jako ubytovna pro pacienty zotavující se z válečných zranění a která je dnes prázdná. S ohledem na aktuální diskuse o možném využití budovy budou účastníci workshopu vytvářet fiktivní narativy, ve kterých si budou představovat možné proměny celého komplexu, a to jak ve smyslu jeho obsahu, tak i formy. Abychom mohli takové narativy rozvinout, zaměříme se na koncept uchronie: alternativní přítomnosti. Budeme sledovat minulost tohoto místa a představovat si smyšlený vývoj historických událostí, abychom z toho vyvodili, jak by budova mohla být dnes využívána. A stejně jako při déjà vu budeme přítomnost vnímat jako něco současného, už zažitého, ale alternativního ke skutečnosti. Cílem bude vytvořit nové podoby budoucnosti, přičemž jejich zdroje budeme hledat v minulosti: v tom, jaká by mohla být, spíše než jaká bude muset být. V tomto smyslu bude budova představena jako nádoba a produkt různých forem společenských a kulturních komunit. Jako prostor, ve kterém by se mohly odehrávat různé druhy akcí a který je vyjádřením různých více či méně fiktivních společenských podmínek. Nakonec budeme během workshopu spekulovat nad složitými vztahy mezi komunitami, politikou a architekturou. Výstupem bude barevná mapa ukazující, jak se prostor a čas vydávají po různých alternativních cestách. Účastníci workshopu budou vyzváni, aby na nich rozvíjeli své vize pomocí koláží, vyobrazení a/nebo kreseb.

Udalosť na facebooku

6.11. Elena Markus & Nick Förster: From Collective to Commoning (workshop)

Socialistický ideál kolektívnosti, ktorý nadobudol v 60. a 80. rokoch minulého storočia konkrétných tvarov, odrážal ideológiu, ktorá bola v rozpore s kapitalistickým prostredím, ktoré predstavuje víťazstvo individuálnych požiadaviek a túžob. Príbeh studenej vojny zrejme zmizol s „koncom histórie“ začiatkom 90. rokov. V súčasnosti však opäť existuje požiadavka odmietnuť hegemóniu neoliberálneho hospodárstva a súkromné ​​záujmy v bývalých východných aj západných krajinách spolu s globálnym severom a juhom. Cieľom seminára bude preto skúmanie kolektívnych potrieb a individuálnych ašpirácií: Na pochopenie zložitého vzťahu medzi historickou skúsenosťou kolektívu a súčasným diskurzom o spoločnostiach sa bližšie pozrieme na rôzne koncepty kolektívnosti ako ideológie a vízie v kontexte politických obmedzení 20. a 21. storočia. Pre štúdium problému kolektívneho a kolektivizmu v rámci architektúry sa zameriame na sídlisko Invalidovna v Prahe, realizované v rokoch 1960 až 1967, a najmä na experimentálnu budovu hotela Expo navrhnutú Josefom Polákom a Václavom Šaldom. Na základe niekoľkých referenčných bodov budú účastníčky a účastníci seminára sledovať utopickú minulosť a skúmať súčasné príležitosti na “commoning spaces”, ako sú napríklad priestory pre „nás“.

Sprievodný text

Nosnou súčasťou výstavy je Brožúra k výstave Spolka: Spaces of Collectivity

© Peter Fabo

Tím a podpora

Na tvorbe obsahu a jednotlivých aktivitách sa podieľali členky Spolky: Viktória Mravčáková, Lýdia Grešáková, Zuzana Révészová a Zuzana Tabačková.

Súvisiace projekty: